Desivý príbeh na hranici fikcie a neľútostnej skutočnosti.
Nevie, ako sa volá. Netuší, odkiaľ pochádza. Nedokáže si spomenúť, ako sa ocitol v Berlíne a prečo žije ako bezdomovec v slepom tuneli metra desať metrov pod zemou. Nevie, prečo má na pleci čerstvú ranu po guľke. Vie len to, že ho niekto chcel zabiť a určite sa o to pokúsi znova. Kumpáni z ulice ho volajú Noe, pretože toto meno má vytetované na dlani pravej ruky. Kam má ísť? S kým sa môže o tom porozprávať? Uteká pred niečím, alebo ho prenasledujú zlé sily, ako sa mu snaží nahovoriť jeho kamarát zo skrýše Oscar? Hrozí mu nebezpečenstvo, ak pôjde do nemocnice alebo sa obráti na políciu? Imaginárna hrozba je možno len jednou z mnohých konšpiratívnych teórií víriacich v hlave pomäteného Oscara, o ktorom vie Noe práve tak málo ako o sebe.Pátranie po vlastnej identite sa mení pre Noema na nočnú moru. Kúsok po kúsku sa dozvedá o svojej úlohe v desivom globálnom sprisahaní, ktoré si už vyžiadalo desaťtisíce obetí a ohrozuje celé ľudstvo... Spomenie si na súvislosti a dokáže zatiahnuť záchrannú brzdu, skôr ako bude neskoro?
 |
Vyadavateľstvo: Tatran Originál: Noah počet strán: 444 |
Psychothriller Noe na pozadí ekologických problémov a svetovej pandémie predstavuje príbeh ako vystrihnutý z aktuálnej situácie. Smrtiaci vírus, konšpiračné teórie, nebezpečné tajné organizácie a nerovnosť medzi obyvateľstvom sú len zrnkom mozaiky dokonale vyskladanej skladačky pre najnáročnejších čitateľov krimi žánru. Sebastian Fitzek však dielo Noe napísal ešte v roku 2013, z čoho miestami mrazí, ale ak sa nato pozrieme triezvym pohľadom, téma biologickej vojny a genocídy je otvorená minimálne posledné storočie. Radikálom sa javí ako najúčinnejšia zbraň na preľudnenú planétu s takmer vyčerpanými zdrojmi. Na tejto myšlienke je vystavaný náš Noe, symbolicky zobrazujúc modernú verziu biblickej archy, kde len hŕstka vyvolených má povolenie prežiť.
Príbeh otvára postava bezdomovca Noeho, ktorý si po postrelení nepozná ani svoje meno. Nájde útočisko hlboko pod zemou v "skrýši", ako tomu s Oskarom hovoria, vedľa šacty metra. Noe si nepamätá svoju identitu, svoju minulosť ba ani čo ho priviedlo do Berlína. Riadi sa predovšetkým vycibrenými inštinktmi, ktoré ako sa neskôr ukáže, majú svoje opodstatnenie a patria k jeho osobnosti asi tak ako tetovanie na ruke "noe". Spoločnosť i sprievodcu nemeckou metropolou z jej najbiednejšieho uhla mu robí sympatický, aj keď miestami prehnane paranoidný dobrácky Oskar. Keď nájdu inzerát v novinách s tajomným obrazom a lákavou odmenou, Noe sa prihlási k jeho autorstvu. Obraz "Potok na východe" funguje ako akýsi spúšťač Noemovej dlhodobej pamäte a odomkne v jeho hlave spomienky, aj keď iba veľmi rozmazané. V tomto bode začína nočná mora a akčná jazda na pohľad dvoch somrákov z ulice, ktorí sa razom ocitnú v hľadáčiku zabijakov a tajnej organizácie "Room 17" a ocitajú sa tak v samom epicentre globálneho sprisahania. Ich kľukatá cesta za pravdou, poznaním identity a odhalenia sprisahania zaznamenáva reálne možno 48 hodín, čo je pri rozsahu knihy naozaj slušne nabitý dej. Drží vás v neistote od začiatku do konca a vy namiesto toho, aby ste sa pohli spoločne s Noemom v ústrety pravde, sa jej čoraz viac vzdiaľujete a ste čím ďalej, tým viac zmätenejší. Takmer ako náš hlavný hrdina. V hlave okrem stareckého hlasu svojho niekdajšieho mentora počuje tú najdôležitejšiu otázku, ktorú sa neodváži nahlas vysloviť: "Kto vlastne som? A akú úlohu zohrávam v smrtiacej pandémii?! Autor to vymyslel skutočne zapeklite a páchateľa zaobalil do mnohých ploprávd a klamlivých indícií, čo drží vašu pozornosť v šachu takpoviediac až do konca.
Smrteľný vírus s údajným pôvodom z jedného z najchudobnejších slumov na svete Lupang Pangaku, na Filipínach, rozvíri celosvetovú paniku. To, čo sa zo začiatku javí ako obyčajné prechladnutie začne krvácaním z nosa a rýchlo sa zmení na zápal pľúc sprevádzaný kŕčmi v celom tele a napokon postihne mozog.
Čo knihe jednoznačne nechýba je akcia, potrebná dávka napätia (i čosi navyše) a košpiračné hry, ktoré z nej robia dielo priťahujúce zvýšený záujem. Noe je síce fikcia ale opiera sa aj o viaceré známe fakty, týkajúce sa problémom chudoby v rozvojových krajinách a ľahostajnosti svetových mocností. Okrajovo rozoberá ekologickú krízu a problém preľudnenia Zeme. Ako však autor správne podotkol v záveri, nosným problémom nie je preľudnenosť. Problémom je naša bezohľadnosť a v prvom rade životný štýl tých priemyselných krajín, kde nárast počtu obyvateľov stagnuje alebo klesá.
Každých 3,6 sekundy zomrie hladom jeden človek. Osem miliónov ročne. A napriek tomu, že toľkí zomrú, je nás čoraz viac. Naša planéta praská vo švíkoch. Dnes je nás vyše sedem miliárd, a každú sekundu pribudnú ďalší traja ľudia, pre ktorých nie je dostatok vody, energie a potravy. Všetci žijeme nad pomery. Naše hospodárske systémy sú nastavené na rast, a tým na likvidíciu zdrojov. Naše demokracie si zakladajú na kompromisoch, ale zahrievanie zemegule sa nedá spomaliť kompromismi, nedá sa prerozdeliť bohatstvo. Ľudstvo napreduje vďaka revolúciám, nie vďaka parlamentu.
Moje hodnotenie: ★★★★
Zverejnenie komentára