RECENZIA | NIKLAS Natt och Dag 1794

Pokračovanie fenomenálnej historickej detektívky z prostredia Štokholmu od švédskeho šľachtica Niklasa Natt och Daga.

Rok sa stretol s rokom a jednoruký dráb Jean Michael Cardell sa potáca na okraji štokholmskej spoločnosti. Všetko sa zmení, keď ho navštívi sedliačka, ktorej dcéra prišla o život počas svadobnej noci s mladým šľachticom a požiada ho o pomoc. Cardell nevidí vo vyšetrovaní prípadu len možnosť, ako prinavrátiť svojmu životu stratený zmysel, ale aj príležitosť zabezpečiť si vďaka opätovnej spolupráci s policajným úradom živobytie. Naozaj mladú ženu roztrhali vlci, keď si vyšla von na nočnú prechádzku? Dokázala by také zranenia spôsobiť iná ľudská bytosť? Cardell sa po druhý raz vydá na neľahkú púť, ktorou sa uberal spoločne so Cecilom Wingem, a na cestu za vyriešením tragickej udalosti si vyberie naozaj nečakaného spoločníka.

Autor: Niklas Natt och Dag

Vyadavateľstvo: Tatran

Originál: 1794

počet strán: 416

 Po roku sa mi dostalo do rúk pokračovanie 1794 fenomenálneho historického krimi od Niklasa Natt och Daga a ja vám dnes s radosťou (a s minimálnou dávkou násilia a nechutností) vyjavím aspoň základnú dejovú líniu. Kniha je rozdelená na 4 časti. 

Rozprávačom 1. časti je mladý muž, Erik Tri Ruže. Príbeh započne v roku 1794, keď sa Erik potuluje po špitáli a hľadá sám v sebe odpovede na doposiaľ prežité traumy a násilnosti. V spomienkach a zápiskoch mladého Erika, očami naivného dieťaťa sa chtiac-nechtiac staneme svedkami toľkých bezprávostí, až vám príde zle a to hneď v úvode. Erikov otec totiž syna pošle na rok do služby do švédskej kolónie na ostrov Svätý Bartolomej, aby sa syna zbavil a zahatal mu cestu k citom voči statkárovej dcére Linnee Charlotte. V jeho očiach nerovný vzťah je dôvodom, pre ktorý syna pošle na opačný koniec sveta, spoločne s bratancom Johanom Axelom, bystrým a milým chlapcom. Obaja mladíci veľmi rýchlo pochopia, ako to na ostrove funguje a že na to, aby prežili, sa aspoň na oko musia podriadiť zaužívanému poriadku. Množstvo farebných obyvateľov Gustavie, z ktorých hŕstka bola vykúpená a bolo jej dovolené používať ohraničenú slobodu, no v drvivej väčšine iba otroci vo vlastníctve bledšieho muža. Kurz na otrokov, verejné pranierovanie, špina, hlad a infekčné choroby sú akousi identitou spustatilého ostrova. V samote a opustenosti narazia na spojenca Tycha Cetona, ktorý tiež nesúhlasí s otroctvom, ale sám má viac nepriateľov ako priateľov. Erikovi sa stane nielen dôverníkom, ale aj poručníkom a keď Erik nečakane zdedí po otcovi usadlosť v rodnom kraji, vypravia sa na cestu domov za Erikovou milovanou snúbenicou, aby zaľúbenému páru vystrojili svadbu.

Toto je tajomstvo Svätého Bartolomeja, Erik, ktorého svedkom som už niekoľko dní. Najväčší trh s otrokmi na Antilách leží na švédskej pôde. Máme tu voľný obchod, bez provízie a iba s drobným poplatkom za vývoz kupca. Sme jediný neutrálny prístav v Západnej Indii a tak všetky lode s otrokmi z afrického pobrežia musia zakotviť u nás.

V 2. časti konečne stretávame známu tvár, jednorukého drába Jean Michaela Cardella. Od Cecilovej smrti sa toho veľa nezmenilo - Cardell sa potáca v starých známych zákutiach krčiem a o jeho služby nikto nestojí. Ako sa pobral Winge na druhý svet, vytratil sa aj jeho zmysel života a zápal pre spravodlivosť. Všetko sa ale razom zmení, keď ho navštívi vdova s prosbou o pomoc, matka Linney Charlotty. Jej dcéru počas svadobnej noci vraj roztrhala v lese svorka vlkov. Celý príbeh je viac než podozrivý, preto sa Cardell chytí prípadu. On sám však nato zďaleka nestačí a kým on je hlavne sila, rozum zosobňuje jeho nový partner vo vyšetrovaní - Emil Winge. Emil je mladším bratom Cecila a svoje preludy, fantazmy a paranoidnú schizofréniu neúspešne maskuje v liehu. Ani alkohol mu neuľavuje od psychickým múk a strachov, ktoré deň čo deň prežíva. V 18. storočí znamenalo skončiť v blázinci pochovať sa zaživa, aj preto sa takýmto zariadeniam vravelo Hrob živých. Emil už jeho trpkú chuť raz zakúsil a možno aj vďaka jeho  zážitkom sú na stope mladomanželovi Erikovi Tri Ruže, ktorý po lobotomii  nevníma a jeho existencia je už len tieňom, telo prázdnou schránkou. V jeho zápiskoch sú ale viaceré zaujímavé momenty a s pomocou Emilovej a Cecilovej sestry Hedwig, sa konečne stretávajú zoči voči aj s bájnym a nebezpečným Tychom Cetonom. Sirotinec na Hornsgebet sa stane miestom nielen spoločnej večere týchto troch mužov ale aj večerom pravdy a odhalenia. 

Mánia, Také meno dali lekári tomu, čo mi je. Bludné predstavy, ktoré sa časom zhoršujú. Neschopnosť rozlíšiť skutočnosť od fantázie. Keď som konečne vyšiel z blázinca, sám som hľadal, čo by mi prinieslo úľavu. Zistil som, že aký taký odklad mi poskytne iba opojenie. (Emil Winge)

Večne životom skúšaná Anna Stina Knappová a jej neľahký osud dominuje v 3.časti. Po tom, čo utiekla z neľudských podmienok pradiarne a zakotvila v bezpečnom prístave v krčme u Tulipána ako jeho dcéra, podarilo sa jej vrátiť podniku zašlú slávu. Čo mohla, to zveľadila, no život sa s ňou nemazná ani naďalej. Pravá krčmárová dcéra Ulrika ju zo dňa na deň vyhodí na ulicu a tak je Anna Stina opäť na začiatku, bez jedinej mince. S pomocou tuláčky a pôrodnej babice porodí dvojčatá a uchýli sa do lesa, ďaleko od davu a ľudí. Aj ju však nájdu a dostane ultimátum - musí sa vrátiť na to prekliate miesto, odkiaľ sa jej podarilo ujsť a doručiť odkaz. A tak je zas raz a znova vydaná na milosť a nemilosť Petterovi Pettersonovi a jeho nechutným násilným praktikám. Podarí sa jej dosiahnuť aspoň odklad jej trestu, aby sa postarala o svoje dvojčatká.

Posledná, 4. časť zaručuje, že sa osudy všetkých postáv doslova prepletú a o prekvapenia a zvraty nebude núdza. Prezradiť tento umne napísaný príbeh až do takých detailov by bolo kontraproduktívne, ale pozorný čitateľ si už čo to aj do tohto momentu zaiste pospájal. Veci do seba zapadnú, do zámku zapadne ten správny kľúč. Aj na tie najmenšie pochybnosti, čo ste šípili dostanete odpoveď. Aj na to, čo ste vedieť nechceli, obdržíte odpoveď. Vyrieši sa aj otázka spravodlivosti, aj keď možno subjektívnej, pre niekoho zúfalo tragickej až katastrofálnej. Pretože zlo plodí zlo. 

Trojružiak vo svojom texte hovoril, že pre moju znetvorenú tvár len s námahou rozoznával, kedy som sa usmieval a kedy nie. Pravdou je, že sa usmievam takmer stále. Čo by mi v tom bránilo?

Ako kriminálny príbeh je to kniha geniálna, nejde ju celkom predvídať, desíte sa, čo príde ďalej. Nič nie je zaručené a nikde nie je napísané, že sa dočká obeť spravodlivosti. Čo je ale do očí bijúce je autorova túžba, priam dychtivosť hovieť si a vyžívať sa v tých najnechutnejších opisoch. Zvrhlosti, za ktoré by sa hanbil aj Markíz de Sade. Vieme si predstaviť, že to bola temná doba, špinavá a krutá, nikto z nás by v nej dobrovoľne nechcel žiť. Ale pripomínať si to pomaly na každej strane, aká bola spoločnosť zvrátená, morálka prehnitá a hygiena absolútne nulová, je viac na škodu. Podľa môjho názoru je tam toho priveľa, ale osobne si myslím, že Niklas Natt och Dag jednoznačne trpí deviácou a to pretavuje do svojich diel. 

Spoznal drábov široký chrbát zohýnajúci sa nad kaďou s vodou. Jeho veľké plecia, jeho paže hrubé ako klady, jeho vlastná i drevená ruka, červené, a tam, vyše pliec, býčia hlava korunovaná ostrými rohmi. No teraz, keď Emil videl beštiu na vlstné oči, nedesila ho už tak ako kedysi, a keď prekonal vzájomný odstup, chytil ju za ruku.

Moje hodnotenie: ★★★★