RECENZIA | NÁJDEM ŤA V ČASE

 Zahrávať sa s časom znamená všetko získať alebo všetko stratiť!

Budúcnosť nie je ružová, ale ani čierna. Má bielu farbu. Svet už celé roky leží pod záľahou snehu, a tí, čo prežili, našli svoj nový domov v moderných podzemných mestách. Nia žije v meste Sirisan. Nevie sa vyrovnať s večnou zimou a ťažkou stratou, ktorú jej priniesla. Jej svet chytí stratené farby, keď sa stane súčasťou tajného výskumu cestovania v čase. Ďaleko v minulosti spoznáva muža, ktorý dokáže roztopiť jej zamrznuté srdce a prebudiť v nej city, o ktorých netušila, že ich je ešte schopná. Cestovanie v čase má však svoje pravidlá. Práve Niinou úlohou je zabezpečiť, aby výskumníci nevzbudzovali pozornosť. Lenže osud má často zvláštny zmysel pre humor. Čo sa stane, ak sa pravidlá porušia? A môže vôbec prežiť láska, ktorú delí hmla tisícročí?

 

Autor: Michaela Ella Hajduková
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: Motýľ
Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcel poďakovať vydavateľstvu PreŠkoly.sk. Kúpite TU

Nájdem ťa v čase je jedno zo starších diel Michaely Hajdukovej a priznám sa, pri čítaní je to dosť cítiť. Jednak je tu mnoho, naozaj mnoho tém, ktoré autorka zakomponovala aj v jej neskorších dielach a ktorým sa tam venuje viac dopodrobna. Vypichnem iba presúvanie sa v časopriestore, ruská cárska rodina,  osud, vzťah k hudbe, sexuálna príťažlivosť (tieto témy boli zakomponované v dielach Rekviem pre Anjela; Démonov Anjel a momentálne je pripravovaný román o cárskej rodine). Ako vidíte, autorka má svoje obľúbené tematiky a drží sa ich. Čo bolo ale novinkou v tomto románe, je viacmenej jeho sci-fi dystopický charakter. Kým poväčšine sa v Miškiných knihách vydávame na cestu do minulosti, či už do vojnového obdobia alebo renesancie, tentokrát sme v ďalekej nami veľmi vzdialenej budúcnosti. V budúcnosti tak zmenenej, že nebudete chápať. Ľudstvo prekonalo vojnu o pitnú vodu a rozdelilo sa na dva Východnú federáciu a Západné spoločenstvo. To je len začiatok dystopického príbehu. Deti sa nerodia, ale vyvíjajú, muž a ženy sa neberú ale majú akýsi Obrad Zviazania, taktiež nepoznajú akt lásky, aby sa predišlo pohlavným chorobám a čo je najdesivejšie - na Zemi vládne zima a sneh. Všetko je pod pokrývkou bielej a ľudstvo žije v podzemí, kde si vybudovalo modernejšiu civilizáciu s umelým slnkom. Hore na zemi slnko už nesvieti, teda asi ho nevidieť, to som nepochopila. Okrem toho naša hlavná hrdinka Nia Vei pracuje pre Siriansky výskumný inštitút a tu už začína byť to všetko, čo som doteraz spomenula iba slabým odvarom. Nia dostane sérum a náramok a spolu s kolegami cestujú v čase, aby zbierali dôležité artefakty, časové schránky alebo informácie o dôležitých udalostiach v histórii. Takto sa stanú svedkom popravy ruskej cárskej rodiny aj verejnej popravy Anny Boleynovej. Prvá polovica knihy v podstate opisuje ich dobrodružné výpravy do minulosti v dôležité dátumy našich dejín. 

A potom nastane skok - sme na koncerte rockovej kapely, kde Nia zahliadne opitého arogantného rockera. Až neskôr sa opäť stretnú, ako inak v minulosti, lebo Erik je nielen rocková hviezda ale menežuje aj hotel a veľmi sa k tomu nemá. Myslím, že dej sa odohráva v Anglicku v našom storočí, ale nie som si istá, tých opisov tam veľa nebolo. Je to tak absurdné, až mi to je smiešne. Samozrejme, Nia musí ich vzťah tajiť a ani sám Erik netuší, do čoho sa namočil. Paradoxne, keď mu to povie, je úplne kľudný akoby nič. Narušením toku dejín riskuje priveľa, nesmie sa zaľúbiť a už vôbec nie pomýšľať na to, že do jeho sveta patrí. Okrem toho, že Nia sa dokáže kedykoľvek premiestniť, elixír jej umožnil využívať naplno mozgovú činnosť a navyše, keď sa niekoho dotkne dokáže nasať jeho emócie, spomienky, aj myšlienky. Žasnem, ale táto kniha nepozná hranice.

Román sám o sebe má dobre nápady. Mne prišli ale situácie a dej prekombinovaný. Chýbali mi tu rozvitejšie vety, aj kapitoly mali iba po tri strany. Buď to mal byť sci-fi román, ale bez harlekýnovskej zápletky hlavných postáv, ktoré si povedia milujem ťa, a to sa ani nepoznajú. Alebo to ťahať smerom z budúcnosti do minulosti a tam stavať základy, pri historických udalostiach, ktoré sa dali vylepšiť aj kúskom fantázie a splodiť príbeh. Mne to príde ako zmes všetkého a ničoho. 

Moje hodnotenie: ★★★