#ostandoma

Heslo posledných mesiacov. Ako najefektívnejšie a najjednoduchšie riešenie sa javí izolácia. Izolovaný od sveta neznamená ostať sám, či cítiť sa osamelo. Častokrát sa tak ale cítime, aj keď sme spolu s rodinou. Pravdou je, že v takej situácii akú prežívame teraz, sme sa ocitli prvýkrát. A nielen my, ale aj naši rodičia. Odhaduje sa, že po skončení karantény prudko vzrastie dopyt po psychológoch a psychiatroch. Koronavírus nás neohrozuje len z hľadiska fyzického zdravia, znemožňuje nám viesť "normálny" život, nadväzovať sociálne kontakty a v podstate nám pomaly ale isto búra ochranné múry našej krehkej psyché.

Ako sa nezblázniť?

Psychológovia odporúčajú naďalej sa venovať svojim aktivitám. Viesť bežný život. Alebo sa o to apoň pokúšať. "Fake it, till you make it." Znamená predstierať, kým sa naše synapsie v mozgu neprestavia v náš prospech. Znie to príliš zložito? Nie je. V krátkosti-venujme sa denne aktivitám, ktoré nás doteraz zvykli tešiť a prinášali nám pocit spokojnosti. Ak vás baví písať články, fotiť či maľovať ako mňa, venujte sa tomu aj naďalej. Ak sa odreagujete pri líčení, pozeraní videí či triedení kozmetiky, je to v poriadku. Akokoľvek plytko a povrchne to môže v týchto dňoch pôsobiť, robíte to pre seba, pre svoju duševnú pohodu. Aby ste ma nechápali zle, plne si uvedomujem realitu aj dôsledky, súcitím s ľuďmi a viackrát som sa k situácii vyjadrila aj na instagrame (@mimischibi). Holt, brala som to vážne už v decembri a nechápavo som krútila hlavou nad jedincami, ktorí sa na situácii zabávali a brali ju na ľahkú váhu.

Psychické aktivity - doping pre mozog

Ak sa človek neustále sústredí na danú aktivitu, jeho mozog nemá priestor vytvárať si strach, obavy ani úzkostné emócie, ktoré človeka zahltia. Zahltia ho práve vtedy, keď to nečaká, prípadne ak je v stave relatívneho kľudu. Práve tento fakt potvrdzuje predošlé tvrdenie. 

Jednou z aktivít, ktorú dnes vyzdvihnem nad ostatné je čítanie. Nie je jednoduchšia a rýchlejšia cesta ako sa doslova preniesť "do iného sveta". Odjakživa som zahrabaná v knihách, takže viac priestoru a času na čítanie mi robí veľký osoh. Romány, biografie, napínavé krimi, ani neviete ako a príbeh vás natoľko pohltí, že zabudnete na vlastné strasti a starosti. Za posledné dva mesiace som prečítala viac kníh ako v minulom roku a som na seba hrdá. Plánujem v tom pokračovať, takže sa môžete tešiť aj na knižné recenzie. Naposledy som recenzovala vojnový román od Kristy Cambron Motýľ a Husle. Odporúčam aj skutočný príbeh Cilkina Cesta od Heather Morris a na krátenie chvíľ oddychové čítanie o malebnej dedinke Ivy Hill od Julie Klassen. 

Šitie a ručné práce spoja užitočné s relaxačným. U nás doma sa vždy šilo jedna radosť a aktuálne sa šije aj na pomoc druhým. Kedy by sme si mali viac pomáhať ak nie práve teraz?

Podobne môžem vymenovať ďalších XY tipov na aktivity, ale nech si každý dosadí do rovnice to svoje=pravé orechové. 

Mňa neraz zachránila hudba. Hudba lieči, vraví sa. Určite je na tom nemalý kúsok pravdy. Tak ako sa vám uvoľní dopamín z obľúbenej pizze, zmrzliny či bozku, podobne to funguje pri všetkých ďalších veciach, ktoré vo vás vyvolávajú pocit radosti. Hudba je moje záchranné lano, ak potrebujem nakopnúť, znova sa dostať do sedla. Hudbu počúvam aj keď tvorím niečo kreatívne. Žánrovo sa pohybujem od klasiky až po tropical house (Kygo ♥) , čo je dosť široký záber. 

Naopak, sú chvíle, keď preferujem absolútne ticho. Ticho nielen v priestore ale aj v mysli. Dosiahnuť bezmyšlienkový stav mysle vedia predovšetkým ľudia venujúci sa meditácii a jóge, ale pokúsiť sa o to môžeme všetci. Možno ste doteraz ani nepostrehli, aká je to náročná úloha!

Fyzické aktivity - pauza pre mozog

Športom k trvalej invalidite? Osobne nie som veľký športovec, som skôr šprt. O tom, aký je fyzický pohyb dôležitý počúvam od útleho detstva. Nevedela som si nájsť ten svoj šport, tak som chodievala do posiľňovne, kde som dvíhala 20kg činky. Predstavte si žieňa o 50 kg ako dvíha činky a smeje sa pri tom. To som bola ja, skúšala som, koľko toho zvládnem, ale nijako som to nepreháňala. Po čase ma prestalo baviť tráviť čas vo vydýchanom priestore, tak som si kúpila stepper. Mať doma stroj na cvičenie nie je veda, veda je mať vôľu ho aj použiť. Začala som na ňom cvičiť zo zdravotných dôvodov a cvičím na ňom dodnes. Nie veľa, nie málo. Mne stačí aj polhodinka denne. Ak by som sa narodila ešte raz, chcela by som byť profesionálnou tenistkou. Nateraz mi však postačia prechádzky v prírode alebo rýchla chôdza. Tá je veľmi zdravá, nezaťažuje ma tak ako beh a praktizujem ju stále. Stala sa mojím prirodzeným rysom. 

Vitamín D a jeho význam pre organizmus

V časoch, v ktorých žijeme je dar z nebies mať vlastnú záhradku za domom a na skok do prírody. Doma túto možnosť  máme a tak každý slnečný lúč využívame naplno. Rada si čítam na slniečku alebo len tak nastavím tvár a ruky a nasávam vitamín D po zime. Teraz je veľký boom ohľadom vitamínu D v prevencii boja s koronavírusom, ale len málokto vie aký je tento vitamín dôležitý.

Vitamín D má kľúčový vplyv na naše zdravie. Okrem toho, že zabezpečuje normálny vývoj a metabolizmus kostí, je nevyhnutný na správne delenie a diferenciáciu buniek. Takisto priaznivo pôsobí na imunitný systém, sekréciu inzulínu, reguláciu krvného tlaku a iné, pre život nevyhnutné procesy. Najmä v zimných mesiacoch je deficit vitamínu D evidentný.

Vitamín D môžeme do tela dostať vhodnou stravou alebo suplementáciou v podobe výživových doplnkov (odporúčam Jamieson). Takto si môžeme dodať do tela  10 % vitamínu D, zvyšných 90 % D by mala vytvoriť naša koža vďaka dopadu UVB lúčov, ktoré sú jeho hlavným zdrojom.  Telo vyrába vitamín D z cholesterolu prostredníctvom procesu vyvolaného pôsobením slnečného žiarenia na pokožku, a preto jeho prezývka „slnečný vitamín“. Opaľovanie sa odporúča 2- až 3-krát týždenne, pričom pri 30-minútovom slnení vyrobí organizmus 10 000 až 12 000 IU vitamínu D. Treba však dbať o to, aby sa pokožka na slnku jednorázovo nespálila, a telo nevystavovalo slnečnému žiareniu vtedy, keď je príliš intenzívne. Slniť sa treba postupne a s rozumom. 

UV žiarenie je však zároveň zodpovedné za vznik rakoviny kože a predčasné starnutie pleti. Ako teda nájsť zlatú strednú cestu medzi dostatkom vitamínu D v organizme a ochranou kože pred UV žiarením? Keďže je všeobecne známe, že opaľovacie prípravky blokujú UV žiarenie, možno automaticky predpokladať, že za nedostatok vitamínu D je zodpovedná práve naša vlastná zodpovednosť a pravidelné natieranie sa. Nie je tomu celkom tak. Nezávislé štúdie ukázali, že používanie prípravkov s SPF priamo nekoreluje s deficitom vitamínu D, a teda naň nemá priamy dopad.  Ako príklad nám laikom poslúži aj fakt, že takmer nik z nás si krémom nepotiera celé telo, zároveň sa jeden od druhého líšime fototypom, alebo zohrávajú úlohu vonkajšie faktory- ako sú nadmorská výška, zemepisné pásmo či UV index. 

Práve preto by som rada uviedla, že ochrana pred nežiadúcimi účinkami slniečka je stále na mieste. Najmä teraz na jar, keď sú slnečné lúče zubaté a zradné a naša pleť po zime nepripravená a mdlá. Osobne sa mi osvedčila švajčiarska značka Piz Buin a jej kvalitné opaľovacie prípravky, ktoré sú navyše hydratačné a vyvinuté pre vyslovene extrémne podmienky (nielen) na horách. Hoc aj sedíte alebo sadíte doma v záhradke, ak siahnete ochrannom prípravku PIZ BUIN TAN & PROTECT TAN INTENSIFYING SUN SPRAY SPF15, určite nehrozí, že sa spálite. Zároveň to ale neznamená, že vás neopáli alebo si vaša koža nevytvorí dostatok vitamínu D. 

V súvislosti s koronavírusom by som ešte poznamenala, že existujú výskumné správy, ktoré naznačujú priame spojenie medzi nízkou hladinou vitamínu D a vyšším rizikom respiračných chorôb, ako je astma, tuberkulóza a chronická obštrukčná choroba pľúc.

Vezmite si z dnešného edukačného článku to poučné, vyvarujte sa mýtom a nezabudnite, že...

"..kam chodí slnko, tam nechodí lekár.."