Neverím, že tento koncept tu mám od roku 2015!!!Naozaj! V tom čase som s blogom prakticky začínala, bola som na výške, vynervovaná, ale to som aj teraz čo si budeme hovoriť...Príde mi to až vtipné, po troch rokoch stlačiť publikovať, ale prečo nie? Zasa až tak veľa sa toho u mňa či v mojich názoroch nezmenilo, tipujem, že v nemenovanej školskej jedálni (Jedlikova 7 :D) tiež nič. Pác a pusu!
1.) Potreba riešiť neriešiteľné
Robíme to všetci-bez výnimky. Riešime zbytočné veci, veľa a celkom zbytočne si komplikujeme život, ktorý je už i tak dosť komplikovaný.Nemá to žiaden zmysel. Čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie pre nás. Ak si o vás niekto myslí, že ste taká a onaká, nie je škodu sa nad tým zamyslieť, ale lepšie je -nebrať nato ohľad vôbec, verte mi. Svoju cestu a svoj cieľ by si mal určiť každý a držať sa ho. Každá minca má ale dve strany, a ak niekto neustále rieši iných a rieši na nich takmer všetko do detailov-nie asi ale určite nebude sám so sebou spokojný. Často čítam rôzne vyjadrenia od rôznych osôb, napr. i na sociálnych sieťach a len ma to utvrdilo v tom, čo som si myslela. Človek, ktorý stále niečo rieši-si málo verí. Človek, ktorý stále niekoho rieši- trpí komplexami. Aj keď sme my ženy akčné a stresujúce stvorenia, nechcite patriť ani do jednej z týchto kategórií.
Priklad zo života:
"Som skeptik so sklonom k sarkazmu. Túto vlastnosť som úspešne nadobudla po 13 naozaj otrasných rokoch na základnej a strednej škole. Počet dievčat v triede prudko zahlcoval počet chlapcov, tak si viete predstaviť aký odporný slepičinec to musel byť. Často som počúvala samé nezmysly, ktoré pramenili len z nejasných a závistlivých halucinogénnych výpudov z už dosť aj tak vyfučaných hláv. Čo ma nezabilo, ma len posilnilo a takto získanú imunitu som trénovala na chlapcoch. Aj keď som citlivý človek, určite to sprvu neukážem každému, len by to využil. A tak sa aj stalo-akonáhle som zapla na citový mód, začali to zneužívať veľmi nepekným štýlom. Ak by ste čakali, že ich táto zmena bude baviť, mýlite sa. Žena, ktorá ukáže svoju slabosť len málokedy dostane i pochopenie. To, či sa nervujete pre nejakého debila alebo pre niečo iné, je každému úplne jedno a len vás vysmeje. Vyrovnanosť je pre mňa cnosť. Takže už žiadne výlevy, mód sa krásne pekne zasa vypol :D
2.) Teória davu v blogosfére?
Čierno-biely dizajn blogu je krásny, je elegantný a nadčasový. Nemá ho ale 99 % blogov ? Nevznikajú nové a nové blogy na presný obraz tých prvých? To sa musí naozaj každý dať strhnúť davom? Ako som povedala, je to pekné, len niekedy mi nie jasné, či sa to danej blogerke naozaj páči, alebo len chce ísť ísť s trendom. Ďalšou vecou, ktorá ma neraz zamrzí je, keď vidím ako sa tie menšie blogerky snažia, píšu, fotia a strávia nad tou recenziou naozaj hodne času, kým známej blogerke stačí jedna fotka a pár riadkov textu a hneď tam má sto komentárov. Nie, nie je to fér, kvalita článku častokrát nezodpovedá sledovanosti až sa sama seba pýtam, ako je to možné, že je to takto? Ďalšou osobitnou tému sú asi značky propagované blogmi a stále dookola riešené spolupráce. Nechápem, prečo sa to stále dokola rieši, veď nech si každý píše čo chce a o čom chce....nato je predsa blog je odrazom osobných skúseností i pocitov blogerky. Ak ma článok nezaujíma, tak ho vypnem. Ak sa mi nepáči značka Sleek, obchody Asos a Topshop a čo ja viem parfém Chloe, tak si to napíšem teraz sem na svoj blog a nebudem riešiť kto každý to má doma. Ale ak vidím gramatické chyby s I a Y a nezarovnané okraje tak ma už ide poraziť! Aby dospelý človek toto neovládal :D
3.) Školské jedálne a vývarovne
Špinavý tanier, zaschnuté zvyšky jedla na príbore, upatlaná tácka....a k nej jedna tmavosivá handra, ktorou sa to akože pretiera. Hygiena nadovšetko! Šalát je večne bez schuti, vyschnutý aspoň 3 dni a kvapku octa jakživ nevidel. A denná ponuka? Všetko a la trojobal a humus kentus ako hlavný chod! A to všetko len za krásne 4 eurá. Už keď to jedlo je tak nezdravé a málo chutné, nech je aspoň čistota na mieste!
4.) Alibizmus a ešte raz alibizmus
Je alibizmus iba cielené špekulanstvo alebo hraničí až s poruchou osobnosti? U našich politikov je odpoveď úplne jasná, ako je to ale s ľuďmi, ktorých poznáme a máme rady? Je ťažké sa zmieriť s tým, že človek, ktorého ste mali za svoj vzor, je len obyčajný pokrytec. V prvom rade je ťažké to vôbec zistiť. Pokrytci si totiž dávajú veľkí pozor na jazyk a vždy konajú uvážene a s absolútnym pokojom. Skôr, ako niečo vypustia z úst, zvážia všetky dôsledky ako praví špekulanti a potom vás doslova odbijú svojim chladnokrvným rozumom. Je zrejmé, že ich v živote stretnete viac ako dosť a je ťažké sa ním i sám nestať. Hlavne po takých špinavých ťahoch, aké majú niektorí ľudia.
5.) "Právny štát" a princípy "demokracie" na SR
Nerozumiem ako sa môže náš štát nazývať právnym a sociálnym. Naozaj nerozumiem. Súdnictvo je v dezolátnom stave a nikto to nerieši, nie inak ako korupciou. Sloboda slova tu neexistuje a všetky médiá sú po politickej línii cenzúrované. A sociálnym....sociálnym voči komu? Len voči vybranej komunite. Každému uvedomelému človeku je jasné, že takáto cesta vedie nie ďalej ako do pekla. Verejný dlh sa pomaly ale iste blíži k 60 % HDP, čo by teda znamenalo, že už nespĺňame ani maastrichtské kritéria (ktoré bohužiaľ nikdy neboli istené žiadnymi sankčnými opatreniami, a teda zadĺžené krajiny ťahajú neustálym dopovaním finančných injekcií zvyšok EÚ doslova ku dnu a to na doraz). Čo ma ale najviac trápi, nie je ani osud celej nezmyselnej EÚ, ktorá samozrejme nie je dlhodobo udržateľná-to pochopí snáď každý, je to len hra o čas, ale nulové vyhliadky na SR. V marci pôjdeme k voľbám, ale nič sa tým nezmení. S prácou je to tu horšie ako na ryžových plantážach v Číne. Preč s poslaneckou imunitou a pekne do pruhov, tie sú ešte stále v móde a rovnou čiarou za mreže. Ale ako iste vieme, i správa nápravných zariadení stojí štát nemalé peniaze, nielen ich tunelovanie, tak jedna bomba na NR by iste vyčistila vzduch a ušetrila naše ťažko zarobené peniaze! :D
1 komentár
Veľmi pekný príspevok. Krásne napísaný.
OdpovedaťOdstrániťwww.lifeforjul.blogspot.com/