Vraví sa, že v jedinečnosti je krása....je tomu naozaj tak? Prečo mi to znie ako príšerné klišé v dobe, kedy sa ľudia oháňajú dokonalými fotkami, vopred naštylizovanými pózami a "sladkým životom", ktorý nám servírujú skrz sociálne siete. Je toho plný internet-samá retuš, pózerstvo a až prehnaná túžba po dokonalosti. Akoby sme okrem súdnosti strácali aj vlastnú identitu....ach jaj...
Neviem, ale od mojich tínedžerských počinov a problémov ubehlo už zopár krásnych rokov, konkrétne desať. Schválne vravím krásnych, pretože do toho obdobia v mojom živote by som sa nikdy dobrovoľne nevrátila. Doba sa zmenila, je horšia, ale nerobia dobou horšou ďaleko horší ľudia? Byť v mladom veku je zraniteľnosť sama o sebe. V škole sa neriešia iba známky, prospech a chlapci....ale aj to čo máte na sebe, prečo ste sa ostrihali a ako to vyzeráte, prípadne čo ste mali na desiatu. Áno, detský nevyzretý rozum rieši úplné kraviny, bohužiaľ sa to prenáša ako epidémia a každé mladé dievča si tým prejde. Avšak, podľa mňa nikdy v skutočnosti nejde len o výzor, o krásu ako takú, ale celkovo o pochybnosti, čo do nás zaseje okolie. A veľakrát sa stane, že z malej bezvýznamnej poznámky vyklíči pochybnosť obrovských rozmerov, bez toho aby sme ju zalievali. Schválne, nech dvihne ruku ten, čo nemal v triede sprosté spolužiačky? Mladý človek je emočne ešte nepripravený čeliť reálnym problémom. Tie prídu, až keď si niečo odžije.
A teda v čom spočíva výnimočnosť? V sile preniesť sa cez krásu ako relatívny pojem a prijať sám seba ako jedinečnú bytosť.
Podľa mňa to závisí od každého človeka, ale v podstate každý ako sa vraví je niečím výnimočný. Každý máme inú DNA. Každý sme iný. Keď som bola malá, odstávali mi uši. Tie sa časom uvedomili, ale veľký nos mi ostal :-D Myslíte, že to riešim? Kdeže...na svoj vek mám stále aj tak iba 164cm a vadí mi to? Nie. Mám pocit, že som šťastný človek, pretože to čo na mne riešili iní, som ja na sebe nikdy nejak extra neriešila....neviem ale pri pohľade do zrkadla neplačem, okej občas si poviem omg rob niečo so sebou, ale dám sa dokopy a som spokojná :-) Spokojnosť a sebadôveru do vás nik nenaleje, nepríde z vonku, od okolia, naopak musí vychádzať od vás. Ak som sa občas trápila pre výzor, tak vždy to bolo pod tlakom okolia. Myslíte, že keby si dala Adela zoperovať nos, bola by so sebou spokojnejšia? Nemyslím si. Vyzerala by ako slaboch, ktorý nie je spokojný s tým, kým je a práve preto to neurobila. Ja viem, že všetci by sme chceli vyzerať krajšie, lepšie a úchvatne, ale vždy bude na svete niekto krajší ako vy. Ide o to v čom viete vyrovnať skóre, v čom ste vy lepší ako človek, ako celok. Krása je síce super status do života a ja ako beauty blogerka prirodzene túžim byť krásna, aj ako žena pre opačné pohlavie. Ale ak krása nie je podložená zvnútra, je bezcenná. Preto by ste mali myslieť na to, že ste to, čo vyžarujete! Najviac si na sebe sedím charizmu, možno ste čakali inú odpoveď. Možno som mala povedať, že je to môj široký nos, hobitia výška alebo guľatá hlava. Stále to bude pravda-výnimočnosť je všade, aj v tej najbanálnejšej obyčajnosti.
S celým nápadom na tento článok prišla dm, ktorá od marca spúšťa na svojich stránkach beauty kampaň zameranú na jedinečnosť. Každý bude mať príležitosť zapojiť sa. Stačí pridať fotku na stránku a poukázať tak na svoju výnimočnosť. Traja vyžrebovaní vyhrajú celkovú vizáž a styling, s dôrazom na jedinečnosť výhercu, zastrešovať to bude dmka v spolupráci s Barborkou Yurkovič a Zootom :-)
Zapojíte sa?
Nech už je na vás nedokonalé čokoľvek, smejte sa a svet sa bude smiať s vami :-)
Zapojíte sa?
Zverejnenie komentára