Ešte
donedávna som všetko videla naružovo, bavil ma môj vlastný život ako asi ešte ako nikdy predtým. Ľudia naokolo boli ku mne tak strašne milí, až sa mi to zdalo podozrivé. Som skeptik, čo už. Chlapci mi piekli koláčiky a núkali cukríky :-D Prišlo mi to celé ako samozrejmosť a zvykla som si nato, že mám šťastie. Každý deň sranda, dobrá náladička, nič ma predsa nevytočí!!! :-)
A potom prišli týždne plné hnevu, zmätenosti, nevedela som čo skôr. Nič som nestíhala, zrazu som sa ocitla ako keby na začiatku. Nerozumela som tomu, kde som spravila chybu, prečo zasa toľká smola?
Asi som si mala dať facku, že som si naivne myslela, že skvelé obdobie trvá večne. Raz si hore a raz dole. Život je ako ako ekonomický cyklus v tvare sínusoidy-dno, expanzia, vrchol a recesia...áno, to nás učili ešte v prváku a tieto poznatky platia asi nielen v národnom hospodárstve, ale dozaista vo všetkom. Počnúc vzťahmi, nemyslím striktne vzťahy mužov so ženami, ale vzťahy s ľuďmi celkovo.
Neviem, či sa nato pozerám teraz zo správneho uhla, ale i keď ma v jeden deň zleje dážd a ošpliecha auto v priebehu 10 minút, poviem si, že nič také sa predsa nedeje. Človek každý deň rieši také malicherné problémy, presedí celý deň za počítačom riešením nezmyselných úloh respektíve hypnotizuje mobil, kedy už zazvoní a podobne, až mu unikne život. Uniknú mu aj tie ozajstné problémy. Často riešime iných, prečo to povedal/a, ako to myslel/a, prečo sa tak správa,....Ale tí ľudia riešia iba seba, svoju entitu a my riešime ich, hoci oni neriešia nás. Sebectvo sa dnes nosí viac ako conversky. Tak prečo nám ostáva tak málo času na seba? Milujem keď mi nieto povie nemám čas, a tie dôvody ani nemusím písať, sú na smiech. Tak schválne, napr. "ide futbal a ide aj hokej", "musím robiť projekt do školy", "hrám xbox",....to ako vážne? to sú mi ale kamaráti, já se asi picnu! :-D
Chápem, že každý chce mať chvíle pre seba, ale opäť sme pri tom istom. Prečo neviem byť viac sebecká??? Prečo stále verím, že sa to raz otočí??? Petože som nenapraviteľný idealista? Neviem.....viem len jedno, že už to mám na háku! :-) Dám si pomyselné ružové okuliare, sadnem si k bogu a usmievam sa. A viete prečo???
Pretože šťastie je o postoji!
stačí zmeniť svoje myšlienky (nevenovať ich hlúpostiam a hlupákom) a svet je ihneď o čosi lepší, ružovejší,
...v mojom prípade, zaláskovaný, sladký a malinový, práve vďaka záľube ku kozmetike :*...
4 komentáre
Asi každý známe chvíle, kdy se nám něco nedaří a to je pak k vzteku. Přesto s tebou v některých věcech nesouhlasím. Nemyslím si, že je špatně, když ti někdo slušně řekne, že nemá čas dělat to, co zrovna chceš ty, protože kouká na fotbal nebo hraje na xboxu. Naopak mi přijde trochu sobecké z tvé strany myslet si, že tyhle aktivity a koníčky jsou jakkoliv horší než to, co děláš ve volném čase ty. Samozřejmě, pokud někomu zavolám, že mám infarkt a on odvětí, že nemá čas, protože je v televizi hokej, tak je to zlý :) To ovšem trochu přeháním. Určitě máš v některých věcech pravdu a chápu i tvoji frustraci, na druhou stranu se ale také snažím pochopit i ostatní, když prostě chtějí dělat něco jiného než já, mají jiné koníčky a že jim prostě sezení za počítačem nesmyslné připadat nemusí, tak jako připadá třeba mně. Líbí se mi ten závěr článku :)
OdpovedaťOdstrániťdik za nazor a reakciu tesim sa ze sa niekto vyjadril :) mozno som to nepresne napisala, ale mala som na mysli sitiaciu kedy opakovane ja som ta iniciativna, ja chcem s tym clovekom travit cas z nezistnych dovodov a on ma len z fleku odbija....kazdopadne ked si druha strana najde cas paradoxne uz nemusim mat chut ja po tom vsetkom...
OdstrániťJasně, v tomhle případě to naprosto chápu a souhlasím :)
OdstrániťPekný článok, ja som tiež skôr idealista a optimista, kedysi som bola realista, ale neviem, nejako som z toho nebola šťastná, dnes je tomu inak a optimistický pohľad mám omnoho radšej, ono je jasné, že život nie je fér, nikdy nebol a nikdy nebude, to nám predsa nikto nesľúbil, ale ja hovorím, spravme si ho krajším nakoľko je to možné.
OdpovedaťOdstrániť